Hedviga Turanská
Extrémisti
Milá moja rodná hruda, Aby som bola hneď zo začiatku stručná…je mi z teba trochu nanič. Máš lesy, zvieratá v nich, vodu, Tatry, skrátka skvelú prírodu. Každé normálne hocičo, nech už je to človek, zviera, krajina, si svoje skvelé veci chráni, celkom inštinktívne – normálna vec. Ale ty? Neviem, kto vlastne si, ale reprezentuje ťa niekoľko ľudí, ktorých som síce ja nezvolila, ale to máš predsa jedno. Začínam mať ten nepríjemný pocit, že ‘človek ako človek’. Áno, zaváňa to tou správnou rezignáciu na slovenský spôsob. Rezignáciou na tzv. systém. A tí daktorí, čo sa rozhodli nerezignovať, sú označení za extrémistov. Čo mi vlastne považujeme za extrém?