reklama

Ako som sa rozhodla nespolupracovať

Včera ráno sa stalo to, čo som už dlhšie očakávala: Celá, ako som, rozhodla som sa, že prestanem spolupracovať a že sa už nebudem podieľať na prežívaní tohoto systému. Tak som buchla imaginárnou päsťou do imaginárneho stola a vidiac odchádzať osudový autobus, nestihla som si položiť otázku, ale zato si odpovedám stručne a jasne: nie! Proste nie. Odmietam stíhať a nestíhať nestíhateľné linky miestnej MHD, odmietam učiť sa cudzie interpretácie mojich obľúbených básní, nieto byť z toho ešte písomne skúšaná, odmietam ducha tejto doby, odmietam odmietanie slúžiť. Končím s bojom, odkladám ťažkú muníciu zo zhrbeného chrbta na chodník. Mojou jedinou výzbrojov je ignorácia. Odteraz.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Otočila som sa a kráčam rovnou cestou domov. Na chodníku stretám pani susedku, ktorej je smer mojich raných krokov evidentne podozrivý. Susedka sa ponáhľa na ďalší spoj, ktorý som ja odignorovala a letmým úsmevom preletí popri mne.

Každý krok vpred je krokom späť. Moje nohy to asi vedia, a tak zastavia na slnečnej a prázdnej križovatke (zďaleka nie všetky križovatky sú slnečné...). Cez zatvorené oči hľadím do slnka. Bože môj, tak dlho som sa naň nepozrela, tak dlho som si ho neuvedomila tak, ako teraz. Jednoduchá a krásna vec - slnko na modrej oblohe. Stále to isté, a vždy iné, vždy pripravené svietiť a hriať (dokonca aj v noci), vždy pripravné slúžiť. Slúžiť...to je slovo dnešného dňa. Zaujalo ma a vlastne ma i odhaľuje (asi preto ma zaujalo). Služba - to je to, čo nedokážem. Nielenže slúžiť iným, ale slúžiť sebe. Nie je to to isté, ako využívať správne seba vo svoj prospech? Nevyužívam seba najlepšie vo svoj prospech, ak využívam seba v prospech iných? Nie je teda altruizmus vlastne egoizmom? Tak trochu...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z kroka na krok kráčam proti prúdu hore starou známou ulicou. Množstvo tvári sa hýbe ako bábky na nitkách, všetci začínajú svoj deň, svoj utorok 9.5.06, ktorý sa už nikdy nevráti (kde odpočíva minulosť?). Tváre bežia na autobus, upravujú si pred zrkadlom vydretý účes a potom sadajú do auta a poháňajú deti, ktoré by si trúfli protestovať proti dennému režimu. Ale možno sa týmto tváram čudovať? Je to len doba, čo sa skrýva v tých účesoch, zrkadlách a autách. A doba je náš produkt.

Prišla som domov a dostala som chuť na kakao. Mlieko vytiahnuté z chladničky vkladám do mikrovlnky. Taký nevinný čin a predsa je to on, čo mi šepká do vnútorného ucha, že som späť v systéme. Pretože kto vyrobil mikrovnku? Ako sa dostala do našej kuchyne? Kto vytlačil peniaze, ktorými sme za ňu zaplatili predavačovi v elektre? Čo všetko sa skrýva za energiu, čo sa v nej stratí? Milión otázok mi takmer rozthlo hlavu. Zo všetkého však trčí jedna veľká odpveď: nemám odvahu nespolupracovať...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Do práve zohriateho mlieka som nasypala hnedý prášok a premýšľam nad černošskými rukami, ktoré ho obracali v dlaniach, hladili po hnedej pokožke, možno sa im zazdalo, že kakao je najkrajší plod na Zemi. Premýšľam nad tými čiernymi rukami, ktoré málo vlastnia, ale o to viac žijú...

Hedviga Turanská

Hedviga Turanská

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

baví ju svet. Zoznam autorových rubrík:  Z ostrovaKrajinkárkaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu